Catholic News: "When transcribing sacred texts, he obeys God's command"

Katolícke Noviny: "Keď prepisuje posvätné texty, napĺňa Boží príkaz". Bratislava, Slovakia

Natália Šepitková Keď prepisuje posvätné texty, napĺňa Boží príkaz

Židovského pisára Avrahama Borshevského sme stretli v Múzeu židovskej kultúry v Bratislave. Spolu s ním do múzea zavítalo aj jeho unikátne kaligrafické dielo – prepis biblickej Knihy Ester s umeleckými ilustráciami.


Aký je význam ručného prepisovania biblických textov? Ide o tradíciu? Je to zákon. Keď otvoríte hebrejskú Bibliu, je tam napísané, že ide o posvätný text. A napríklad v Knihe Deuteronómium je vyslovene príkaz napísať zvitky Tóry a my ho napĺňame. Čiže nejde o tradíciu, ale o zákon. Je to rovnaký príkaz ako Desať Božích prikázaní. My Židia máme v Tóre 613 príkazov, Desať Božích prikázaní je iba veľmi populárna časť týchto prikázaní, a jeden z týchto príkazov je aj písať zvitky Tóry. Ďalším je napríklad písať mezuzy, ktoré sa dávajú na veraje dverí, iným je písať texty pre modlitebné krabičky – tefilin. Všetky tieto texty musia byť písané, nesmú byť vytlačené. A každý jeden chlapec, keď má trinásť rokov, potrebuje na bar micva jeden tefilin na čelo a jeden na ruku. A každý židovský dom potrebuje aspoň jednu mezuzu na vstupné dvere. Preto moja profesia nevymrela.


Prečo a kedy ste začali s kaligrafiou? Pochádzam zo Sovietskeho zväzu z veľmi pobožnej rodiny. Mal som vždy veľmi rád umenie a históriu. Starí rodičia nás učili židovskej tradícii, pretože keď v Rusku nastúpil k moci komunizmus, zakázal judaizmus a kto si chcel uchovať v rodine židovskú tradíciu, musel ju odovzdať svojim deťom doma. Bol som študentom architektúry v Sankt Peterburgu, veľa som kreslil a študoval dejiny umenia, ale nato, aby som sa naučil hebrejčinu a spoznal judaizmus, začal som chodiť do synagógy. Ani mne sa nechce veriť, že som sa dokázal naučiť tak dobre hebrejsky, pretože som sa začal tento jazyk učiť až v osemnástich. A postupne som začal aj s kaligrafiou. Pre mňa je biblická kaligrafia križovatkou hlbokej vedomosti o Svätom písme a zároveň krásneho umenia. Ten, komu je dovolené stať sa pisárom náboženských textov, musí byť pobožný Žid, mať viac ako trinásť rokov a musí vedieť, čo je obsahom textu, ktorý píše. To je minimum. A, samozrejme, musí to byť muž. Ženám je povolené písať len zvitok Ester, pretože v samotnom zvitku je napísané, že ho napísala Ester so svojím strýkom Mordokajom.

Kto je Avraham Borshevsky Umelecký kaligraf a pisár posvätných textov, pôvodom ruský Žid žijúci v Izraeli. Do povedomia svetovej umeleckej obce sa dostal zápisom do Guinnessovej knihy rekordov za vytvorenie najväčšej a najdrahšej mezuzy sveta.

Práca pisára je teda náboženským úkonom... Je to veľmi náboženský úkon. No ja nie som iba pisárom biblických textov, ale som aj kaligrafický umelec. Pred štrnástimi rokmi som vytvoril obrovskú mezuzu, uznanú jeruzalemskými rabínmi ako umelecký kus náboženského písma, ktorá sa dostala aj do Guinnessovej knihy rekordov ako najväčšia mezuza sveta. Od roku 2009 je vystavená v múzeu súčasnej kaligrafie v Moskve. Vnútri mezuzy je biblický text z Knihy Deuteronómium. Bola to dobrá správa pre všetkých ľudí na svete, ktorí rešpektujú tento text, a mne priniesla slávu. Teraz je pre mňa jednoduchšie prinášať moju prácu ľuďom.

Teda bol to váš zámer dostať sa do Guinnessovej knihy rekordov? Mal som niekoľko cieľov. Mezuza je symbolom židovského domu, židovskej rodiny a židovskej tradície viac ako 3000 rokov. Vybral som si tento text, aby som jej urobil reklamu. Mohol som spraviť aj najmenšiu mezuzu na svete, ale ľudia by ju nedokázali prečítať (smiech).


Bola práca na nej náročná? Bolo to veľmi náročné, ale len profesionál by pochopil prečo. Napríklad táto mezuza je sedemdesiatkrát väčšia ako normálna mezuza. Obsahuje 713 písmen a jej rozmer je 76 x 94 centimetrov. Napísať normálnu mezuzu trvá niekoľko hodín (3 - 4 hodiny). Ja som na tejto veľkej mezuze pracoval 5 dní. Obvykle som napísal päť riadkov denne a musel som ich nechať schnúť, pretože by hrozilo, že si písmenká zničím vlastnou rukou a zvlášť Božie meno.


Čo bolo na práci úplne najťažšie? Koncentrácia. Pretože košer mezuza je posvätný text a ja napĺňam Boží príkaz. Keď píšem, musím sa sústrediť na to, čo píšem. Navyše pri písaní slova Boh sa musia vykonať špeciálne náboženské úkony.


Aký je váš obľúbený biblický text? Kniha Jób, pretože hebrejčina, ktorá je v nej použitá, je najkrajšia. Ešte som ju nepísal, len ju čítam. Ale obsahovo je pre mňa najzaujímavejšia Kniha Genezis – prvá z piatich Mojžišových kníh.


Na Slovensku nie ste prvýkrát. Páči sa vám u nás? Páči sa mi Slovensko a špeciálne Bratislava, ale snažím sa zistiť prečo (smiech). Zrejme má nejaké kúzlo, lebo sám si to neviem vysvetliť. Možno preto, že tu vždy stretnem milých ľudí. Jazyk považujem za ducha národa a vždy, keď sem prídem, naučím sa nové slovo (smiech).


A teraz naposledy ste sa aké naučili? Študoval som si slovenskú abecedu a samotné slovo abeceda sa mi veľmi páči.

Kniha Ester Unikátny zvitok Ester, ktorý sa nachádza v Múzeu židovskej kultúry v Bratislave, nie je úplný originál. Znamená to, že hoci je písmo ručne napísané, umelecké dielo je vytlačené. Originál je veľmi drahý a uložený v súkromnej zbierke v USA. Celý príbeh je vpísaný do ilustrácie kráľovej záhrady. „Toto je jediná kniha z 24 kníh hebrejskej Biblie, kde sa neobjavuje meno Boh, čo je veľmi zvláštne, keďže ide o svätú knihu,“ hovorí Avraham Borshevsky. „Veľmi to pripomína dnešný svet. Hovoríme síce o Bohu, ale necítime jeho prítomnosť. Táto kniha sa nás snaží naučiť, ako vidieť Božiu ruku v našich životoch.“

8 views

Sitemap

Policies

Follow

  • Facebook
  • YouTube

© 2002–2020 Avraham Borshevsky. All rights reserved